ハワイ語ノート ーKauhiwailaniー

今打ち込んでいることを記録しよう Nā Kai ʻEwaluとハワイ語文法の基礎という本でノートを作っています。

Mokuna 15 Pahuhopu 2 "Have"

Ka unuhi ʻana i ka ʻŌlelo Pelekānia "Have"

1つの英単語をいくつかのハワイ語パターンに置き換えるのはハワイ語を学ぶ時、難しいところです。(私も本当にそうです。。。)英語の”Have"で見ていきましょう。といった内容です。

英語でも完了形に使われたりと、つまずいて、今も乗り越えたとは言えない”Have"はハワイ語でも大きな悩みのタネになりました。

 

1. "Have" Indicationg occurring at an earlier time

Mokuna 8で過去形の文を作る時に使ったUa。動作が完了したことを表します。

ハワイ語ではこのUaとMuaを使って過去完了形を表します。

 

英語の文を見たとき、あ、これはUaを使った過去完了の文だなとわかるようになる練習。

Have you ever seen Maunakea?

The fish has cooked.

But, I had already eaten.

They hadnʻt put on their make uo yet (at that time).

 

ハワイ語にすると、

Ua ʻike ʻoe iā Mauna kea ma mua?

英語苦手な日本人の私からすると、Did you see the Maunakea before?なのです。

Ua moʻa ka iʻa.

英語苦手な日本人の私からすると、The fish was cookedと思ってしまう。

Ua hana au ma laila ma mua.

英語苦手な日本人の私からすると、I worked there before.しか思いつかなかった。

Akā, ua ʻai mua au.

英語苦手な日本人の私からすると、But, I ate before.

ʻAʻole lāua i pena maka i ia wā.

 

2."Have" Indicating permanent ownership

Mokuna11とMokuna12で出てきたNono'aを使った表現です。永久(常時)に持っている、繋がってる内容を表します。

A."Have a" (a pepeke ʻaike "he")

I have a hat.

Leo has hats.

They have (some) water.

ハワイ語にすると、

He pāpale koʻu. (kikino ʻēpaʻa)

He mau pāpale ko Leo.

He wai kā lāua. (kikino heʻeheʻe)

E."Have" a number with a papani (pepeke ʻaike / pepeke painu?)

papaniがある場合、を表す文を作る時、”物事/数のかかる名詞”Kikinoの前にPapaniが来る

We have two nets.

I donʻt have a car. 

She is fourteen.

How many spoons do we have?

ハワイ語にすると、

ʻElua a māua ʻupena.

ʻAʻohe oʻu kaʻa

He umikūmāhā ona makahiki.

I."Have" a number with a papani ʻole (pepeke heʻo?)

papaniがない場合、数を表す文を作る時、”物事/数のかかる名詞”Kikinoのに持ち主が来る

Kai has two net.

Nani has ten leis.

That man doesnʻt have any sand.

ハワイ語にすると、

ʻElua ʻupena a Kai.

He ʻumi lei o Nani.

ʻAʻohe one a kēlā kanaka.

O."Have a lot" (pepeke painu)

They have a lot of / many flowers.

They have a lot of flowers.

Kawehi has a lot of / much water.

ハワイ語にすると、

Nui lākou mau pua. (kikino ʻēpaʻa)

Nui pua a pua.

Nui ka wai a Kawehi. (kikino heʻeheʻe)

 

3."Have the" etc. Indicating temporary possession (pepeke henua "aia")

Aia(Eia)を使って、誰かが、誰かのものを一時的に持っている文の表現。一時的な持ち主をami "i/iā"の後に持ってきます。

※ただ今側に居るだけならwith meとなってmeを使う。

My sister has my car (with her).

Who has my pen?(right now)

Keoki has one of the frying pans.

Weʻve got your soda right here.

Nani has baby today.

I donʻt have her car.

ハワイ語にすると、

Aia koʻu kaʻa i koʻu kaikuahine.

Aia iā wai kaʻu peni? / Aia kaʻu peni iā wai?

Aia kekahi pā palai iā Keoki.

Eia iā māua kāu koloaka.

Aia iā Nani ʻo Pēpē i kēia lā. Aia ʻo Pēpē iā Nani i kēia lā.

ʻAʻole kona kaʻa iaʻu. / ʻAʻole iaʻu kona kaʻa.

 

4.ʻŌlelo Paʻiʻaiで使われる”Had"や”Get"の表現はPepeke He'o

Get one mango tree on the ma kai side.

Had two policemen there last night.

Never had firecracker that day.

ハワイ語にすると

He kumu manakō ma kai.

ʻElua mākaʻi ma laila i ka pō nei.

ʻAʻohe pahūpahū i ia lā.

他にも特別な言い方

Ma kai had a mango tree.

Here had two policemen last night.

That day had no fire firecrackers.

Get plenty waiawī tree over there.

ハワイ語にすると

He kumu manakō ko kai.

ʻElua mākaʻi o ʻaneʻi i ka pō nei.

ʻAʻohe pahūpaū o ia lā.

Nui nā kumu manakō o laila.

 

他にも違いを深く理解する必要があるハワイ語の文法で

Mokuna 17, 18, 19でHamaniと’A'anoの違いです。

Ke hoʻoemi nei au. 自分が体重を落とそうとしている。Hamani

Ke emi nei koʻu kino. 体の体重が落ちていっている。A'ano

 

ʻŌlelo Paʻiʻaiでは”Pau"の特別な使い方がある"Have"

I have eaten (already).

Weʻve prayed already.

You will have bathed.

ハワイ語にすると

Ua pau (mua)au i ka ʻai.

Pau mākou i ka pule.

E pau ʻoe i ka ʻauʻau.